Rovnako ako všetky sviatky na Slovensku aj je svadba spojená s mnohými zvykmi a obyčajami. Svadobné zvyklosti v sebe odrážajú rôzne zložky duchovnej a materiálnej kultúry, ktoré sa nahromadili počas storočí. Každý región má svoje zvláštnosti a presný svadobný program, nájdeme však mnoho podobností. Dokonca v prvej polovici minulého storočia mala svadba až 30 základných zložiek. V súčasnosti sa svadobný obrad zjednodušil, staré zvyky však stále pretrvávajú. Pozrime sa na to ako vyzerala svadba na Slovensku v minulom storočí.

Predsvadobné obdobie

Na Slovensku bolo obyčajou chodiť na pytačky alebo priezvedy. Zástupcovia rodín, družba ženícha (pytač) a nevestin vydavec (stárek, svat) zisťovali, či sa mladý muž alebo dievčina páči rodičom. Keď rodičia súhlasili a mladému páru požehnali, mohli sa mladí zasnúbiť. Dohoda o svadbe sa uzatvárala prostredníctvom zástupcov rodín a to napr. prípitkom, podaním rúk, bozkom, ponúknutím určitého jedla a nakoniec odovzdaním daru. Svadobným darom bývala najčastejšie šatka alebo ručník, alebo koláč, košeľa, pierko, ratolesť, či jablko. Prsteň sa objavil až neskôr a postupne prenikol do všetkých kútov Slovenska (Gemer, Turiec, Spiš už v 19. storočí, Orava až v polovici 20. storočia). V bohatších oblastiach sa dokonca vyhotovovala, dnes aktuálna, písomná svadobná zmluva týkajúca sa usporiadania majetku budúcich manželov.

Od zásnub do svadby

To bol čas cirkevných ohlášok, keď sa v kostole zverejňoval dátum pripravovanej svadby. Dátum svadby sa stanovoval podľa obyčaje v období fašiangov, na Záhorí na jeseň, keď bolo prvé víno alebo v najvhodnejšom mesiaci máji. Svadby sa nikdy nekonali v stredu ani v piatok.

V tomto období sa pozývali svadobní hostia, najčastejšie prostredníctvom družbov alebo osobitne pomocou svadobných organizátorov, tzv. zváčov. Boli označení znakom svojej funkcie a to palicou, pierkom, ručníkom alebo stuhou. Na Slovensku bolo zvykom nosiť tieto svadobné znaky, ktoré označovali a oddeľovali od seba napr. ženícha, družbu, slobodného, ženatého, nevestu od družíc a pod, ale aj ukazovali v akej fáze je svadba. V niektorých častiach Slovenska sa hostia pozývali koláčmi, tzv. radostníkmi, s najmenej tromi náplňami.

Budúca nevesta až do svadby nosila partu, ozdobnú pokrývku hlavy, alebo veniec, či farebné stužky. Svadobný závoj sa začal na Slovensku používať až v 20. storočí. Budúci ženích nosil pierko alebo stuhu za klobúkom alebo ručník.

Svadobný deň

Tento slávnostný deň začínal príchodom ženícha pre nevestu. Počas cesty k nej musel prekonať rôzne prekážky ako zahatanie cesty, zatváranie dverí a predvádzanie falošných neviest. Keď uspel, priviedli mu pravú mladuchu a pridali sa k svadobnému sprievodu. Takto sa svadba oznamovala celej dedine. Na označenie tohto sprievodu sa používal stromček, zástava, obradný koláč, palica (šabľa), veniec a jablko.

Dôležité bolo aj počasie, ktoré predpovedalo, aké bude budúce manželstvo. Pekné a slnečné počasie predpovedalo radosť a harmonické manželstvo. Ale napr. aj sneh alebo dážď znamenali požehnanie, bohatstvo a slzy smútku alebo radostí. Zatiaľ čo vietor a búrka s bleskami znamenali nestálosť a hádky.

Svadobná hostina

Po svadobnom obrade, ktorý sa konal v kostole, sa hostia usadli k svadobnej hostine. Aj táto mala svoje zasadacie a programové pravidlá spolu s pestrým a bohatým svadobným menu, o ktoré sa staral tzv. hospodár. Miesto kde sedeli mladomanželia sa označilo obradnými predmetmi ako stromček, obradný koláč, sviečka, jablko, neskôr kytica a torta s osobitnou dekoráciou (najčastejšie postavičky mladomanželov). Svadobná sviečka mala obradný charakter a používala sa aj v kostole. Podľa obyčaje plameň sviečky prezrádzal, aké bude manželstvo. Pokojný plameň predpovedal pokojné a harmonické manželstvo, zatiaľ čo chvejúci plameň búrlivé.

Počas svadby sa dodržiavalo mnoho povier. Niektoré boli určené aj pre svadbychtivé družičky, slobodné dievčatá a ženy. Tá, ktorá sa ako prvá posadila na miesto nevesty, sa prvá vydala alebo ak sa družičke na tanieri prevrátil kúsok svadobnej torty, do roka sa vydala, alebo zostala sedem rokov slobodná.

Hostina plynulo prešla do svadobnej zábavy, ktorá niekedy trvala aj 4 dni. Spievalo sa, hrala hudba, tancovalo, hovorili sa reči a vinše, hádanky, žarty, hrali sa dramatické scény, hry a vystupovali masky. Vrcholom svadby bolo skladanie venca a čepčenie nevesty, ktoré pretrvalo do dnes. V niektorých oblastiach sa čepčenie robilo až na druhý deň ráno. Po začepčení sa nevesta prezliekla zo svadobných šiat do ďalšieho symbolického odevu, ktorý obsahoval červenú farbu, zásterku na šaty a šatku uviazanú spôsobom, aký sa používal pri práci. Nakoniec sa previezla výbava nevesty, označovaná slovanským termínom rúcho, do ženíchovho domu, kde nevesta vykonala obrady prosperity a plodnosti.

Inšpirovať sa môžete ďalšími článkami: 11 trendov pre tohtoročnú svadobnú sezónu, Trendy pre svadobné torty 2013, Svadobná výdoba, kvety a catering

Ak túžite po tradičnej slovenskej svadbe zájdite do múzeí slovenskej kultúry, alebo oslovte overené svadobné agentúry.