Fujarôčka, fujara znie aj v období Veľkej noci. A to na viacerých miestach, pretože sa stále nájdu jej výrobcovia, pre ktorých je to predovšetkým záľuba. Kto z vás si však už vyskúšal hru na našom ľudovom dychovom nástroji? A viete ako prebieha jeho výroba?
Krôčik po krôčku
Keď vidíme výsledný produkt, často si neuvedomujeme, čo všetko je za tým, kým sa fujarista vôbec k výrobe dostane. „Čas sa meria odvtedy, keď idete hľadať drevo. Ak nájdete dobré drevo, schne aj tri- štyri roky. Samotná výroba prvej fujary mi trvala takmer rok. Po rokoch praxe to viem dnes s už nasušeným a prichystaným drevom spraviť do týždňa, záleží od toho, kto čo vyžaduje," hovorí Roman Kuchta.
Pri výrobe si treba vybrať vhodný materiál: "Je niekoľko druhov výzdoby, ktoré trvajú istý čas," pokračuje spomínaný fujarista. „Hlboká rezba, alebo napríklad aj linorez. Čo sa týka kvality, všetko sa snažím urobiť tak, aby v prvom rade výborne hrala."
Ako sa z kusa dreva stane hudobný nástroj
Fujara nie je náročná na spôsob hrania. “Má tri hmatové dierky na fúkanie. V hlave fujary je pripojený vzduchovod a ten je taký dlhý, aby sme sa dostali k hmatovým dierkam, do ktorých dýchame. Prepojením zo vzduchovodu je klátik, ľudovo nazývaný cecúľ. Pod ním je vyrezaný kanálik a ním ide vzduch. Prvým vdýchnutím sa rozozvučí a keďže drevo má schopnosť, že je zvučné, nastane vlnenie tvrdí Pavel Smutný.
Vhodný výber dreva
„Pravá fujarka je ideálna z dreva ako napríklad baza čierna, jaseň, agát, či lieska. Všetkom čo sa dá prevŕtať. Keď ju prerežeme, drevo má a pri vŕtaní vedie vrták a kopíruje aj terén,“ vysvetľuje Roman Kuchta a dopĺňa, že napríklad lipa nie je ideálna, lebo nemá rezonanciu.“ A aké fujary z jeho výroby sú nepredajné kusy? „Z rúk nepúšťam ocenenú fujaru, ktorú som mal na súťažiach a nepredajným kusom je tiež tá úplne prvá fujarka, ktorá sa mi podarila. Bol to akýsi boží kopanec, spomienka na to, koľko sa na nej narobil. Fujarista si to cení.“
Ladenie a akordy
Náš tradičný ľudový nástroj má takisto akordy a existuje tiež viacero druhov fujár rozličných tónov. „Dĺžka fujary určuje stupnicu, tvrdí Pavel Smutný, „napríklad 172 cm fujary ladia do G, 194,5 cm je F a 153 cm fujary sú o niečo jemnejšie, ladia do A. Maličká fujarka, polovica zo 172 cm fujary môže tiež znieť ako G.“ Každý kto to vyrába fujary si vraj vyskúša všetky ladenia. A ten zvuk potom pohladí srdce.“
Pripájame video z výroby fujarky od spomínaného fujaristu, Romana Kuchtu
fotografie: eunewsletter.am, fujary.com, fujarka.cz, img.cas.sk