Moja fotovášeň nabrala na intenzite, keď sa mi narodili dvojičky v lete 2012. Pri častom fotení vlastných detí som prišla na to, že to musím robiť tak, aby deti vôbec nepociťovali, že majú nejaký "fototermín". Teda žiadne stresovanie nastavovaním foto-svetiel, stačí prísť na to, ako správne použiť denné svetlo. Žiadne štylizovanie do čudesných rekvizít... kto by predsa chcel mať pamiatku na detstvo, ktorá sa ani nepribližuje k tomu, ako sme v detstve naozaj vyzerali. Myslím si, že najcennejšie sú fotky v prirodzených situáciách a v obľúbenom oblečení a s obľúbenými hračkami.

Moja fotovášeň nabrala na intenzite, keď sa mi narodili dvojičky v lete 2012. Pri častom fotení vlastných detí som prišla na to, že to musím robiť tak, aby deti vôbec nepociťovali, že majú nejaký "fototermín". Teda žiadne stresovanie nastavovaním foto-svetiel, stačí prísť na to, ako správne použiť denné svetlo. Žiadne štylizovanie do čudesných rekvizít... kto by predsa chcel mať pamiatku na detstvo, ktorá sa ani nepribližuje k tomu, ako sme v detstve naozaj vyzerali. Myslím si, že najcennejšie sú fotky v prirodzených situáciách a v obľúbenom oblečení a s obľúbenými hračkami.